vikingovia
23. 6. 2007
VIKINGOVIA - BOJOVNÍCI ZO SEVERU
(mk)
Vikingovia boli to potomkovia germánskych kmeňov, ktorí žili v nehostinnej Škandinávii, na území dnešného Nórska, Švédska a Dánska.
Vikingovia podnikali lúpežné nájazdy na lodiach ozdobených hlavou draka (drakkary). Keďže mali veľmi malý ponor, mohli sa plaviť po moriach i po riekach a vylodiť sa takmer všade.
Začali obsadzovať Anglicko, Írsko, Francúzsko, Nemecko, Taliansko, časť Pyrenejského polostrova, založili kolónie na Islande, v Grónsku a okolo roku 1000 aj na pobreží Severnej Ameriky, približne v dnešnom New Foundlande.
V roku 911 západofranský kráľ Karol III. daroval vikinskému náčelníkovi Rolovi územie na severe Francúzska, ktoré sa odvtedy nazýva Normandiou. Niektoré kmene sa zamerali na prenikanie do východných krajín a doplavili sa až do Ruska. Na čas ovládli bohaté a veľké mestá Kyjev a Novgorod.
Podľa legiend, hrdinská smrť na bojisku zaručovala Vikingom cestu do neba, ktoré volali Valhalla. Ich najvyšší boh bol Odin. Prinášali mu ľudské obete. Asi okolo roku 1030 Vikingovia prestali uctievať staré božstvá a prijali kresťanstvo.
Éra Vikingov skončila v roku 1066, keď sa v známej bitke pri Hastingse stretlo vojsko anglického kráľa Harolda Godwina s normanskými bojovníkmi Wiliama Dobyvateľa. Wiliam Harolda porazil a stal sa anglickým kráľom. Prestal udržovať kontakty so Škandináviou a zameral sa na zbližovanie Anglicka s kontinentálnou Európou.
(mk)
Vikingovia boli to potomkovia germánskych kmeňov, ktorí žili v nehostinnej Škandinávii, na území dnešného Nórska, Švédska a Dánska.
Vikingovia podnikali lúpežné nájazdy na lodiach ozdobených hlavou draka (drakkary). Keďže mali veľmi malý ponor, mohli sa plaviť po moriach i po riekach a vylodiť sa takmer všade.
Začali obsadzovať Anglicko, Írsko, Francúzsko, Nemecko, Taliansko, časť Pyrenejského polostrova, založili kolónie na Islande, v Grónsku a okolo roku 1000 aj na pobreží Severnej Ameriky, približne v dnešnom New Foundlande.
V roku 911 západofranský kráľ Karol III. daroval vikinskému náčelníkovi Rolovi územie na severe Francúzska, ktoré sa odvtedy nazýva Normandiou. Niektoré kmene sa zamerali na prenikanie do východných krajín a doplavili sa až do Ruska. Na čas ovládli bohaté a veľké mestá Kyjev a Novgorod.
Podľa legiend, hrdinská smrť na bojisku zaručovala Vikingom cestu do neba, ktoré volali Valhalla. Ich najvyšší boh bol Odin. Prinášali mu ľudské obete. Asi okolo roku 1030 Vikingovia prestali uctievať staré božstvá a prijali kresťanstvo.
Éra Vikingov skončila v roku 1066, keď sa v známej bitke pri Hastingse stretlo vojsko anglického kráľa Harolda Godwina s normanskými bojovníkmi Wiliama Dobyvateľa. Wiliam Harolda porazil a stal sa anglickým kráľom. Prestal udržovať kontakty so Škandináviou a zameral sa na zbližovanie Anglicka s kontinentálnou Európou.